5 príčin, prečo stagnujete a nedarí sa vám uskutočniť pozitívnu zmenu

Keď šoférujte v aute, tak máte v spätnom zrkadle tzv. slepý bod, v ktorom nevidíte auto, ktoré prichádza zboku, aj keď tam je. Každý z nás má vo svojom živote takýto slepý bod, keď nevidíme to, čo tam je, hoci je to očividné. Keď nevidíme a nevieme o existujúcich limitáciách. A s tým, o čom nevieme, nedokážeme pracovať, a ani to zmeniť. 

• Nedarí sa vám uskutočniť pozitívnu zmenu, ktorú nutne potrebujete?
• Snažíte sa dosiahnuť svoje ciele, ale nedarí sa vám to?
• Neviete, ako sa oslobodiť od chaosu, disharmónie a stresu, ktorý je vo vás?
• Iba sa naháňate, makáte, ale aj tak nestíhate?
• Nie ste spokojní s tým, kde v živote ste a kam smerujete, ale neviete, čo s tým urobiť?
• Cítite, že je vo vás oveľa viac, ako to, čo teraz žijete, ale neviete, ako to prebudiť?
• Nájdete sa v tom? Je vaša odpoveď na niektorú z otázok „áno“?

Ak cítite, že sa vás to týka, tak si určite prečítajte môj článok, lebo vám sprostredkuje niekoľko dôležitých  AHA -momentov. Pozriete sa na seba úplne inak, a tak pochopíte, prečo sa točíte v začarovanom kruhu a kde je váš slepý bod.

Zoskupila som 5 najväčších chýb, ktoré ľudia robia, niektorí aj dookola opakujú, a preto sa im nedarí dosiahnuť to, čo chcú – uskutočniť pozitívnu zmenu a posun vpred v živote.

1. POHODLNOSŤ VÍŤAZÍ NAD VÝSTUPOM Z KOMFORTU

Ľudia dnes chcú veľa muziky za málo námahy, času a aj peňazí. Najlepšie, keby to urobil niekto za nich a trvalo to tak 5 minút. Ľudia sú pohodlní niečo zmeniť, pretože buď sa majú dobre, aj keď sa sťažujú, alebo sa naučili žiť so smútkom, bolesťou, nespokojnosťou a stresom v srdci.

Výstup z komfortu znamená urobiť rozhodnutie a vynaložiť námahu zmeniť to, čo nefunguje. Je to vstup do neznáma, aby ste sa mohli lepšie spoznať a objaviť nové možnosti a príležitosti pre lepší život. Pohodlnosť znamená, rozhodnúť sa nezmeniť to, čo nefunguje, a zotrvať tam.

A potom sa ľudia čudujú a sťažujú, že ich životy, vzťahy a zdravie nabrali na takých obrátkach, že sú v chaose alebo sa rozpadajú. A pritom by stačilo len v pravý čas povedať „nie“, prestať, zmeniť smer a vnímať, čo vám chce život povedať, našepkať. 

Ľudia nenačúvajú životu a jeho signálom. Neberú ich vážne, lebo ich prekričí logika alebo ego. A pritom sa život snaží neustále upozorňovať na to, keď ideme nesprávnym smerom. Najskôr len malé poštuchnutie. Potom postrčenie a nakoniec, keď už nič nezaberá, tak človeka dokáže z pohodlnosti prebudiť a k činom aktivovať už len veľký kopanec od života, od Boha alebo vesmíru, akokoľvek to nazvete.

Je naozaj potrebné všetko stratiť skôr, ako si uvedomíme, že potrebujeme konať a uskutočniť zmenu? Musíme skutočne prísť o zdravie, vzťahy, peniaze, o seba samých, aby sme sa posunuli vpred?

Možno niektorí a niekedy áno, lebo tá bolesť z pádu nás prebudí do života a precitneme. Avšak majstrovstvo spokojného a radostného života spočíva v tom, vedieť, kedy je dosť, kedy zmeniť smer, kedy vystúpiť z komfortu a aj to reálne urobiť. Majstrovstvo je vedieť načúvať životu, aby ste sa vedeli uhnúť skôr, ako príde náraz či úder, lebo sú veľmi bolestivé a trvá dlho sa z nich pozbierať a zotaviť.

Je to, akoby ste sedeli vo vlaku, ktorý ide naraziť. Viete to, lebo to pozorujete v diaľke na obzore, ale stále si nahovárate a klamete samých seba, že je to ešte ďaleko, že máte čas, že stihnete vystúpiť, že vás niekto zachráni, že to sa predsa nemôže stať vám. A potom príde k nárazu…

Dôležitá otázka je, koľko ešte chcete stratiť? Ako dlho ešte chcete trpieť? Koľkokrát ešte chcete spadnúť na kolená? Aký náraz si to vyžaduje, než reálne niečo zmeníte a vystúpite mimo komfortu?

Zo všetkého sa dá v živote pozbierať, zoceliť a vyjsť z toho silnejší, ak sa tak rozhodnete. Otázne je, či svoj život a životnú energiu chcete míňať na zotavovanie sa z pádov alebo radšej budete vedome tvoriť niečoho lepšie, žiť naplno a používať svoj najvyšší potenciál?

„Väčšine ľudí sa iba raz v živote otvoria oči. A to v hodine smrti. Ale vtedy sa už domáci ponáhľajú zatlačiť ich.“ Henry Bordeaux

2. SŤAŽUJETE SA NA NEDOSTATOK ČASU

Nestíham, nemám čas, mám sa rýchlo, sú slová, ktoré sú už pomaly súčasťou nášho bežného jazyka. Nedostatok času nie je súčasná nemenná realita, ale výsledok vašich každodenných rozhodnutí. Nejde o to, že nemám čas, ale o to, čomu čas venujem a aký to má prínos pre mňa a moju existenciu. Povedie ma to k nárazom, či pádom alebo vytvoreniu pozitívnej zmeny, rastu a slobodnému životu?

Každý z nás má toho veľa a čas je dnes veľmi vzácnou komoditou. Život beží rýchlo, zmeny sa dejú rýchlo. Vždy budete mať nedostatok času, pokiaľ s ním nebudete nakladať rozvážne a vedome.

Keď nestíhame, je to výsledkom toho, že naše bytie nie je v harmónii a v súzvuku s tým, čo robíme, s kým to robíme alebo ako to robíme. Ideme proti prúdu, proti sebe samým. A tak nestíhame, lebo veslovať proti prúdu je náročnejšie, ako plávať s prúdom. Strach, nepokoj, stres sú veľkým požieračom času, lebo vtedy stagnujeme a nevieme sa akoby pohnúť z miesta.

Je zaujímavé, ako ľahostajne narábame so svojím časom. Keď si nevážime svoj čas, akoby sme si nevážili seba. Čas sa nerovná peniaze, ale čas sa rovná VY. Jediné ,čo čas meria, je váš čas života, ktorý tu máte. Vedome pracovať so svojím časom, znamená venovať ho tam, odkiaľ sa vám najviac vráti, aby ste mohli vytvoriť a žiť krajší, slobodnejší a lepší život. Ak nemáte čas na seba, tak nemáte čas na život. Tam sa to celé končí, lebo bez vás a vášho času sa pozitívna zmena neudeje.

Koľko času ste ochotní ešte stratiť, kým si uvedomíte, že najlepšie investovaný čas je ten, ktorým zveľaďujete seba a ľudí, ktorých milujete?

„Váš čas je obmedzený, tak ho nemíňajte na život niekoho iného. Nenechajte sa ovplyvniť názormi iných. Prehlušia váš vnútorný hlas. A čo je najdôležitejšie, nájdite v sebe odvahu nasledovať srdce a vlastnú intuíciu. Ony totiž už dopredu vedia, čím sa skutočne chcete stať. Všetko ostatné je druhotné.“ Steve Jobs

3. CHCETE SLOBODU, ALE NIE ZODPOVEDNOSŤ

Ľudia chcú byť slobodní, ale nechcú sa ničoho vzdať. Chcú slobodne tvoriť a formovať svoj život podľa svojich predstáv, ale nechcú vidieť, že oni sú tvorcovia svojho života. Je to, akoby ste chceli režírovať svoj film, ale odmietate prijať zodpovednosť a recenzie za samotný výsledok, teda váš film, vašu realitu.

Verím v to, že 100% sloboda sa rovná 100% zodpovednosť. Zodpovednosť za svoju realitu, za to, čo sa mi deje a čo vstupuje do môjho života. Život tvoríme a formujeme našimi myšlienkami, emóciami, slovami a činmi, a dokiaľ za ne neprevezmeme plnú zodpovednosť, nestaneme sa slobodnými, lebo vždy niekto iný bude vinný. 

Život je v tomto veľmi fér a transparentný. Slobodní môžeme byť iba vtedy, keď pochopíme, že iba my vieme ovplyvniť našu realitu a aj sa s ňou naučíme v mieri žiť. A ak túto zodpovednosť presunieme na niekoho iného, tak tým odovzdávame aj svoju slobodu a silu.

Ak chcete byť slobodní, musíte sa vzdať ilúzie toho, že v tomto živote ste obeťou zlého osudu. Vaša skutočná vnútorná sila a schopnosti sa prebudia, iba keď naplno preberiete zodpovednosť za svoj život.

„Nerozprávajte všetkým okolo seba, že vám svet dlží lepší život. Svet vám nedlží nič. Bol tu totiž skôr ako vy.“ Mark Twain

4. STAVIATE DOM BEZ ZÁKLADOV

Videli ste dnes niekoho stavať dom bez pevných základov? Asi nie. Pomysleli by ste si, že je blázon, však každý vie, že najskôr musím vybudovať základy a potom až staviam steny, poschodie a strechu. 

V tomto všetci máme jasno, ale v našich životoch sme mnohí presne tí blázniví stavitelia, ktorí stavajú domy – životy  bez pevných základov.

Mať pevné základy znamená poznať a neustále spoznávať sám seba, svoje schopnosti, hodnotu, silu a potenciál ju aj používať. Poznať a žiť podľa svojich hodnôt, ktoré mi prinesú radosť, spokojnosť, úspech a pokoj v živote.  Ak bez základov začnete budovať svoj život, kariéru, úspechy, vzťahy, tak niekde sa to časom určite rozpadne a vráti vás to naspäť k základom, k sebe samým.

Nedokážete sa vyhnúť práci na sebe. Nevyhnete sa pohľadu do zrkadla. Nevyhnete sa schopnosti ľúbiť a naučiť sa mať sa rád. Je to váš základ, s ktorým pracujete v tomto živote. Nedávajte ho na posledné miesto, pretože sa môže zrútiť všetko, čo vybudujete.

Ak máte pevné základy, viete vybudovať čokoľvek a bude to stáť veľmi dlho a slúžiť aj iným ľuďom okolo vás, ale to si vyžaduje sebapoznanie, pravdivosť, pochopenie, lásku k sebe a iným a a veľa veľa trpezlivosti.

„S námahou, ľútosťou, bolesťou a pokorou musíš v sebe hromadiť a chrániť svetlo. To je zmysel celej tvojej činnosti. Tento svet iné ani nečaká. Ak nie si svetlom, nedávaš nič.“ Anton Srholec

5. NEPOZNÁTE SVOJ POTENCIÁL

Ľudia sú príliš vo svojich mysliach a hlavách. Myslia si, že stačia iba pozitívne myšlienky na zmenu. A tak vedia toho veľa na mentálnej úrovni, majú toho veľa načítaného, ale nevedia, ako to žiť, ako to pretaviť do reality a prípadne to naučiť aj iných.

Naše bytie nie je iba myseľ, ale aj telo a duša. Myseľ k nám hovorí myšlienkami, duša pocitmi a intuíciou a telo emóciami. Nestačí pracovať len na mentálnej úrovni, lebo to len nezdravo popudzuje vaše ego. Pre rovnováhu a zmenu je potrebné vedome pracovať na všetkých troch úrovniach svojho bytia. 

Ak chcete naplno používať svoj najvyšší potenciál, nie je to možné dosiahnuť iba z mentálnej úrovne, lebo čoskoro narazíte na obmedzenia mysle, ktorá vždy vyhodnocuje budúcnosť, prítomnosť na základe minulosti. Odtiaľ prichádza tá pohodlnosť a neskôr aj frustrácia, lebo veci sa nemenia.

A táto chyba je veľmi dôležitá práve pre nás ženy. Ak sme príliš logické a používame iba mentálnu energiu, spôsobuje nám to disharmóniu, stres a neistotu. Pretože naša ženská sila a potenciál pramení v prvom rade zo schopnosti cítiť a vnímať cez srdce a intuíciu. 

Ako však zobrať to, čo vieme a vniesť to do nášho reálneho života, prepojiť to s telom a dušou?

Je nutné začať vnímať, precítiť telom a srdcom všetko, čo zažívame, nevyhodnocovať to iba v hlave. Cítiť znamená, zažiť,  prežiť a spracovať podnety celým svojím bytím. Vnímajte ďalšie 2/3 svojho bytia a potenciálu, a to fyzické telo a emócie, ktoré sú prepojené s prítomnosťou a intenzívnu prácu s intuíciou a pocitmi, ktoré sú prepojené s budúcnosťou.

„Príliš veľa myslíme a príliš málo cítime. Viac ako stroje potrebujeme ľudskosť. Viac ako rozum potrebujeme láskavosť a miernosť. Bez toho zvlčíme a stratíme všetko.“ Charlie Chaplin

Ďakujem a teším sa na vaše komenty nižšie :),

Katarína Zacharová

.