24 jún Ako sme šťastie, zabudli v detstve
Ako je možné, že deti majú tak veľa energie? Pobehujú tu a tam, tešia sa, smejú sa, kričia, tancujú, vymýšľajú. Keď som s deťmi, tak nemám čas ani priestor myslieť na niečo iné, riešiť, čo bolo alebo čo ešte len bude. Deti vás jednoducho vtiahnu do deja, dajú vás do pozoru, musíte byť prítomní a v tomto okamihu. Ihneď na to prídu, ak ste myšlienkami niekde inde a nevenujete im plnú pozornosť. Ich najsilnejšia schopnosť je, byť tu a teraz, vnímať prítomnosť a užívať si súčasnosť.
Keď sme my dospelí túto schopnosť stratili, stratili sme aj bezprostrednú možnosť byť šťastní. Nestratili sme ju však navždy, iba sme na ňu zabudli, vytesnili sme ju a niektorí ju pochovali pod mnohé vrstvy toho, akí by sme mali-nemali byť, čo je reálne a čo je nereálne, čo slušné, čo je trápne, čo sa nepatrí atď.
Všimli ste si, že v porovnaní s deťmi sa pre nás stalo náročnejším, byť šťastnými? Zabudli sme aj na to, že sme boli deťmi. Zabudli sme, že táto schopnosť je niekde zakódovaná v každom z nás, lebo každý z nás bol raz dieťaťom a prežil to. Na zažitok nikdy nezabudnete, môžete si naň dočasne nepamätať, ale žije vo vás večne.
A tak blúdime a hľadáme to šťastie mimo nás. Kupujeme si veci, autá, domy. Očakávame, že niekto iný nás urobí šťastnými, že nás zabavia, rozosmejú alebo že to nebodaj urobia za nás. Zodpovednosť za svoje šťastie prenášame na iných ľudí a veci, inštitúcie okolo nás. A tak berieme na seba zodpovednosť za šťastie iných ľudí. Je to slepá ulička, vždy sa vrátime naspäť na začiatok, naspäť k sebe, len je to bolestivejšie.
Cesta k šťastiu je, v sebe znovu prebudiť dieťa a používať hlavné dve ingrediencie, na ktoré sme zabudli a dobrovoľne, aj keď nevedomky, sme sa ich v dospievaní vzdali.
- Radosť
- Kreativita, zvedavosť
Viac o tom hovorím v mojom najnovšom videu, ktoré si prosím pozrite >>
- Na prvom mieste, si na to vyhradiť čas.
- Po druhé robiť to naplno a byť prítomný.
- Robiť to pravidelne, aspoň 2 do týždňa, ideálne každý deň aspoň 20 minút.
- A po tretie, baviť sa a tešiť pri tom ako malé dieťa, zabudnúť na čas, na ciele, na merateľnosť, robiť to s otvoreným srdcom a radosťou, vtedy sa prebudí vaše bytie a pocítite šťastie.
A navyše pocítite aj samých seba a niektorí aj po veľmi dlhom čase 🙂
Želám veľa radosti 🙂
Napíšte mi prosím v komentoch nižšie, čo robíme pre čístú radosť. Aké aktivity vo vás prebudia vaše vnútorné dieťa a hravosť, kreativitu a radosť?
Teším sa na vaše komenty,
Katarína Zacharová